Vesmír, spolu s našou planétou, sú veľmi nevyspytateľné veci, plné nebezpečných živlov. Niektoré z nich sú v našej moci, iné veľmi neovplyvníme. A zatiaľ čo väčšina z nich neohrozuje život na Zemi ako celok, existuje zopár, ktoré by mohli ukončiť náš pobyt na tejto (ne)pokojnej planéte. Preto sme vybrali a bližšie rozobrali 5 najpravdepodobnejších koncov sveta ako ho poznáme, podľa názoru vedcov.

Mohlo by sa ti páčiť: Vedci učia mozgové bunky hrať Pong a porážajú umelú inteligenciu!

1. Výbuch supervulkánu

Erupcia „obyčajnej“ sopky je sama o sebe nebezpečná vec, a keby ešte išlo o taký supervulkán, hrozilo by nám skutočné vyhynutie. Supervulkány vznikajú, keď vystupujúca magma z jadra nemá ako preniknúť zemskú kôru, a tak sa postupne hromadí, rozširuje a zvyšuje tlak až do bodu výbuchu. Vyvrhnúť by mohla vyše 1000 kubických kilometrov sopečného materiálu, a na stupnici sa rovná indexu VEI 8.

Pre porovnanie, najväčší výbuch v histórii ľudstva – výbuch sopky Tambora v Indonézii v roku 1815, ktorá sa rovná len sedmine veľkosti supervulkánu – zabila okolo 92 000 ľudí, do ovzdušia vypustila asi 200 kilometrov kubických sopečnej hmoty, a jej ekologické následky trvali ešte niekoľko rokov.

supervulkan

Supervulkány sa vyskytujú v oblastiach, kde sa stretávajú podzemné tektonické dosky a v tzv. horúcich škvrnách, čo sú miesta, kde sa zbiera magma a vo veľkom dochádza k sopečnej činnosti. Na zemi ich je niekoľko. Okrem tej najznámejšej v Yellowstoneskom parku máme ešte Long Valley v Kalifornii, Aira Caldera v Japonsku, Ngorongoro v Tanzánii, Taupo na Novom Zélande, či nám najbližšia Campi Flegrei v Taliansku.

Prečítaj si aj: Nesmrteľnosť na dosah? Miliardári financujú projekt proti starnutiu!

Niektorí vedci považujú zo štatistického hľadiska výbuch supervulkánu za oveľa väčšiu, respektíve pravdepodobnejšiu hrozbu, ako zrážku s asteroidom. Konkrétne narážajú na Yellowstone, ktorý už od vzniku sveta niekoľkokrát na úrovni 8 vybuchol, i keď to bolo milióny rokov predtým, ako sme sa tu objavili my. Šanca, že by v blízkom čase opäť vybuchol rovnakou silou, je však aj tak drobná.

Čo by sa však čisto teoreticky stalo, keby niektorý zo supervulkánov vybuchol?

Najskôr by nás čakala úvodná vlna zemetrasenia a ničenia vo forme miliónov ton prachu a padajúcich, horiacich kameňov, ktoré by, okrem iného, značne poškodili zdroje energie a kontaminovali vodu, a to v oblasti pár stoviek kilometrov od epicentra. Spomenutý prach, vystrelený desiatky kilometrov do stratosféry, by zároveň minimálne niekoľko mesiacov blokoval slnečné žiarenie, takže by došlo aj k poriadnemu ochladeniu.

Prečítaj si aj: Razer vytvára robota na čistenie oceánov!

No a v neposlednom rade musíme do úvahy brať toxické plyny, ktoré by sa vypustili do atmosféry. Ich účinok by nebol okamžitý, práve naopak – až o pár rokov by začali padať na zem vo forme kyslého dažďa. Napríklad po výbuchu sopky Laki v roku 1783 nastal na Islande hladomor, keďže vzniknutý dážď bol dostatočne silný na to, aby zničil vyše polovicu úrody. Spojením a znásobením všetkého tohto by boli naše šance naozaj mizivé.

2. Zrážka s asteroidom

Energetické hodnoty asteroidu veľkosti rodinného domu, letiaceho rýchlosťou okolo 30 km za sekundu, by sa rovnali epxlózii atómovej bomby, ktorá bola spustená na Hiroshimu – 20 000 ton TNT. V skratke by to vyhladilo jedno veľkomesto. Keby zoberieme asteroid s veľkosťou veľkého panelového domu, išlo by už o silu dnešných moderných jadrových bômb, t.j. 50 miliónov ton TNT, a bolo by hneď po niekoľkých veľkých mestách, alebo menšej krajine.

Takisto by nás čakali efekty, podobné tým pri výbuchu supervulkánu – prach, ktorý by zablokoval slnečné svetlo, následná zima a nedostatok potravín.

Mohlo by sa ti páčiť: Tajomný rádio signál v centre Mliečnej Dráhy mätie vedcov

Zatiaľ čo takéto kamene z vesmíru by spôsobili obrovské škody, priame aj nepriame straty na ľudských životoch a čiastočný kolaps (hospodársky a finančný) spoločnosti, život na Zemi by neskončil. Takú hrozbu by spôsobil až 12 kilometrov široký asteroid, po ktorom by bola väčšina života zničená. Vedci však veria, že aj v takom prípade by ešte zopár ľudí prežilo. Na kompletnú, 100% deštrukciu, by bolo treba až 90 kilometrový asteroid.

apophis asteroid
Približný obraz asteroidu Asofis

Jedným potenciálne nebezpečným kadetom na stret so zemou je asteroid Apofis, pomenovaný po egyptskom bohovi chaosu, ktorý pred pár rokmi spôsobil znepokojenie vo vedeckých kruhoch svojou veľkosťou a trajektóriou. Podľa najnovších výpočtov najbližších 100 rokov žiadna zrážka s ním nehrozí, na zozname hrozieb však do budúcna zostáva aj naďalej.

Na druhej strane treba brať do úvahy, že aj v tomto prípade ide o veľmi malé pravdepodobnosti dopadu. Najväčšiu pravdepodobnosť (4,8%) má neškodný asteroid 2010 RF12 s priemerom 7 metrov, pričom ostatné sú často ešte menšie a poväčšine neprekročia 1% pravdepodobnosti. Žiadny armageddon nás tak (snáď) zatiaľ nečaká.

3. Klimatická zmena – potopy a sucho zároveň

Hoci to na prvý pohľad znie protichodne, prebytok vody a zároveň jej nedostatok, sú procesy, ktoré na seba v tomto kontexte priamo nadväzujú. To, že teplota Zeme sa pomaly, ale isto zvyšuje, je už snáď jasné všetkým, pozrime sa ale bližšie na to, aké reťazové reakcie to môže spustiť v praxi.

Prečítaj si aj: CGI dinosaurus varuje lídrov na OSN: „Nevyberte si vyhynutie!“

Vplyvom otepľovania dochádza k roztápaniu sa ľadovcov, následkom čoho sa zvyšuje hladina mora. Podľa štúdií tak bude do roku 2100 pod vodou 36 veľkomiest, ako Tokyo, Osaka, New York City, San Francisko, Londýn, Istanbul, Bangkok, Dubai, Sydney, Alexandria či Vancouver, spolu s ich okolím a zvyškom pobrežných oblastí.

Zatopenie desiatok veľkých aj malých miest je jedna vec, migrácia obyvateľov, ktorí prežili, druhá. Momentálne na pobrežiach žije asi 10% všetkých obyvateľov našej planéty (necelých 800 miliónov). A to sme len na 1,5 metrovom zvýšení sa – v priemere, v skutočnosti budú rôzne časti sveta zatopené rôzne, vzhľadom ich vertikálnu povahu (nížiny, roviny, výšiny).

potopy

Keby došlo ku kompletnému roztopeniu všetkého ľadu na Antarktíde, Grónska a vo vrchoch, morská hladina by stúpla o nebezpečných 70 metrov. Tým sa to ale nekončí. Oceány budú zároveň teplejšie, čím nielenže doslova zaberú viac miesta ako keby boli chladnejšie, ale tvorba hurikánov a tsunami bude tak oveľa častejšia, deštruktívnejšia a zasiahne hlbšie do kontinentov.

Ďalším problémom by bol nedostatok zdrojov – údolia a nížiny sú predsa tie najúrodnejšie oblasti – čo nás prináša k opačnej strane spektra problému. Niektoré krajiny sveta bojujú so suchom a nedostatkom vody už veľmi dlho a s pomalým zvyšovaním teploty sa to len zhoršuje. Púšte sa rozširujú, a to ovplyvňuje nielen ľudí, ale aj faunu a flóru.

Mohlo by ťa zajímať: Zem zachytáva teplo alarmujúcou rýchlosťou!

Takže zatiaľ čo slanej vody sa na nás bude valiť zo všetkých strán dosť, tej pitnej bude len ubúdať. Privalí sa druhá vlna migrácie, akurát nie z pobreží, ale z vnútrozemia. So suchom príde (opäť) nedostatok jedla, a aj požiare, ktorých príchuť už okúsila napríklad Austrália, a všetko dokopy spôsobí extrémne výkyvy počasia. Takýmto tempom by postupne život na Zemi jednoducho nebol ďalej možný.

4. Umelá inteligencia

Technológie napredujú čoraz rýchlejšie, a dnes už je takmer všetko nejakým spôsobom závislé na elektrickej energii alebo pripojení na internet. Niet divu, že obavy z umelej inteligencie, ktorá by ovládla či zničila svet, majú obyčajní ľudia aj IT výskumníci a pracovníci.

Naprogramovať inteligentný program, ktorý by správne chápal to, čo by sme od neho chceli, je pritom neľahké a zdĺhavé. Ako v tomto zjednodušenom príklade – predstav si, že svojmu autonómnemu autu rozkážeš, aby ťa čo najrýchlejšie niekam dostalo. Ty si pod tým zrejme predstavuješ výber najkratšej cesty a maximálnu povolenú rýchlosť.

Prečítaj si aj: Umelá inteligencia dokáže oživiť staré fotky veľmi netradičným spôsobom

Počítačový program, hoci aj inteligentný, by však takýto povel mohol zobrať doslovne. V lepšom prípade by ťa na určené miesto dopravil tak rýchlo ako by to len šlo, ale so zvukom policajných húkačiek za tebou, v tom horšom aj so zvukom sanitiek. AI teda vôbec nemusí byť „zlé“, ani sa vedome sa snažiť niekomu ublížiť na to, aby spôsobilo katastrofu. Úplne stačí, že by predložené problémy riešilo úplne inak ako si predstavujeme my.

sofia humanoid
Poznáme tri druhy umelej inteligencie:

1. Obmedzená/slabá umelá inteligencia (ANI), s ktorou sa všetci dennodenne stretávame. Spĺňa zväčša len jednu úlohu, sú to napríklad programy vytvárajúce odporúčania na sociálnych sieťach, alebo výber vhodných trás na Google Maps. Človeku sa nevyrovná.
2. Všeobecná umelá inteligencia (AGI), ktorú sme ešte nedosiahli. Najbližšie k nej majú hlasoví asistenti ako Siri, Alexa, alebo Google, rôzne chatboty, prípadne aj známy humanoidný robot Sofia, no stále sú od skutočnej všeobecnej AI dosť ďaleko. Táto by sa už mala človeku rovnať vo všetkých schopnostiach.
3. Umelá superinteligencia (ASI), ktorá začína v bode, kedy je o niečo inteligentnejšia ako my, a pokračuje až do niekoľkonásobného prekročenia hraníc ľudských možností. Práve v tejto sa skrýva najväčšia hrozba.

Mohlo by ťa zaujímať: Deepfake videá sú dobrý sluha, no zlý pán – ako fungujú a ako sa dajú ľahko zneužiť?

Dostať sa z 1. stupňa na 2. je zložité, a trvať to môže naozaj dosť dlho, no ako náhle ju plnohodnotne dosiahneme, bude už pre ňu ľahké vyšvihnúť sa na úroveň 3. AI programy sú vytvorené tak, aby sa sami učili – často napríklad formou pokus/omyl. Na rozdiel od nás sa teda bude môcť voľne a neustále učiť, zlepšovať, prepisovať, bez únavy, či limitácie fyzického tela. A to ani nehovoríme o programoch vytvorených priamo na vojenské účely.

Samozrejme, ešte existujú rôzne hardwarové aj softvérové obmedzenia, ktoré by značne spomalili postup superinteligentného stoja, a bezpečnostné protokoly dodržiavané pri vývoji. Aj tak však Stephen Hawking zhrnul vzostup umelej inteligencie veľmi trefne: „Buď to bude to najlepšie, čo sa nám kedy stalo, alebo to bude to najhoršie. A ak nebudeme opatrní, je dosť možné, že to bude to úplne posledné.“

Ďalšie spôsoby, akými môže byť AI nebezpečné, a čo si o tom myslí riaditeľ Google, sme rozobrali aj tu.

5. Vyhasnutie slnka

Slnko je hviezda. Síce obrovská, no stále hviezda. A tak ako každá iná hviezda, aj slnko si v priebehu svojej dlhej existencie prejde niekoľkými fázami, ktoré skončia v jeho vyhasnutí. 5 miliárd rokov nás hrialo, a približne rovnaký čas nás ešte hriať bude. Ale čo potom?

Jadro slnka sa skladá prevažne z vodíkahélia, pričom v ňom dochádza k nepretržitým termojadrovým reakciám, konkrétne fúzii (spájaniu) atómov vodíka za vzniku hélia. Vzniká pri tom veľké množstvo energie a tepla, a zároveň tlak žiarenia pôsobí ako protitlak ku gravitácii – vytvára sa rovnováha potrebná na jeho stabilnú existenciu. Vodík je teda niečo ako palivo pre hviezdu.

Porovnanie veľkosti bieleho trpaslíka a Zeme

Keď hviezde toto palivo dôjde, jadro sa zmrští aby zvýšilo teplotu a tlak, a ako palivo začne používať hélium. Popri tom sa však začne značne rozpínať a jej vonkajšie vrstvy pohltia Merkúr, Venušu a zrejme aj Zem. Zo slnka sa stane červený obor. To potrvá niekoľko miliárd rokov, až si slnko nakoniec minie všetko možné palivo, tlaku gravitácie nebude mať čo odporovať, a hviezda sa scvrkne na bieleho trpaslíka.

Mohlo by sa ti páčiť: První hotel ve vesmíru se otevře už v roce 2027!

Ak by sme aj nejakým zázrakom prežili rozpínajúcu sa fázu červeného obra, zánik slnka už asi len ťažko. Široko-ďaleko ide zatiaľ o jediný dostatočne silný zdroj tepla, takže pokiaľ dovtedy nevynájdeme spôsob ako cestovať vesmírom a nenájdeme ďalšie „slnko“, zmrzneme.

Dobrou správou ale je, že naše slniečko nie je dosť veľké, aby spôsobilo obrovský hviezdny výbuch, nazývaný supernova, ako sa môže stať pri iných hviezdach. Aj na takú čiernu dieru je zhruba 20-násobne príliš malé. Na to, ako by vyzeral samotný zánik slnka, sme sa bližšie pozreli aj v tomto článku. A hoci by to možno bola zaujímavá “podívaná“, dúfajme, že sa ani jedného z vymenovaných koncov nedočkáme.