Activision a ich vývojárske štúdio Sledgehammer sa po štyroch rokoch opäť vracajú do obdobia druhej svetovej vojny. Call of Duty sa z času na čas snaží vrátiť k týmto koreňom a inak to nie je ani v titule Vanguard, ktorý od svojho predchodcu WWII neprináša nič nové. V tejto recenzii sa zameriam primárne na single-player kampaň, nakoľko multi-player je prakticky copy-paste akéhokoľvek predošlého Call of Duty titulu s inými textúrami a zombie mód nestojí príliš za zmienku.

Mohlo by ťa zaujímať: Najlepšie hry z druhej svetovej vojny!

O čom je príbeh Call of Duty: Vanguard?

Hneď od začiatku stojíme v skupine šiestich netradičných vojakov, ktorých bývalé hrdinské akty pomohli určiť smer vojny. V rámci inkluzivity je skupinka doslova tvorená z ľudí z celého sveta, no nakoľko je toto už v modernom hernom svete norma, nebudem sa v tom príliš rýpať.

Call of Duty Vanguard
Cinematic cutscény vyzerajú veľmi dobre

Skupinka sa snaží infiltrovať nemeckú základňu v Hamburgu pri pokuse získať dokumenty, ktoré by mohli zmeniť chod vojny. Situácia sa však vymkne spod kontroly a všetkých chytia nepriateľské jednotky na nemeckom území. Bez váhania ich zamknú do cely a pri postupnom vypočúvaní jednotlivých postáv prežívame každého hrdinský príbeh, ktorý nelineárne skáče po časovej línii a ako hráč sa vždy za inú postavu dostaneme do inej lokácie na svete. Môžeme tak vidieť bombardovaný Stalingrad za ruskú povstalkyňu, ostrovy v južnom Pacifiku za amerického pilota alebo prípravy pred vylodením v Normandii za britského vojaka.

Prečítaj si: Nejlepší kooperativní hry na PC, které si můžeš zahrát s přáteli!

Všetky tieto úseky sú rozdelené pekne spracovanými cinematic cutscénami, no príbehovo neponúkajú prakticky nič, čo by stálo za zmienku a slúžia iba ako predstavenie postáv. Máme teda hlavný dej , ktorý sa ukazuje výhradne cez filmové ukážky a potom hrateľné flashbacky na jednotlivé postavy, ktoré k hlavnému príbehu nepridávajú prakticky nič a zobrazujú iba to, prečo si každý člen zaslúžil patriť do skupiny s názvom Vanguard.

Merry z Pána prsteňov si strihol úlohu hlavného záporáka

Skvelých a dramatických príbehov z druhej svetovej vojny by sa dalo spracovať neúrekom, no je očividné, že to nie je cieľ vývojárov. Ak teda od hry čakáš niečo na štýl Zachráňte vojaka Ryana alebo Bratstvo neohrozených, asi ťa sklamem.

Lineárnosť jednotlivých misií je trestuhodná

Človek by si myslel, že ultra-tunelovým hrám bude v roku 2021 koniec, no Call of Duty: Vanguard nás presvedčuje presne o opaku. Ako hráč musíš prechádzať po predom vyznačenej trase a smerovať z bodu A do bodu B po lineárnej priamke, z ktorej nemožno odbočiť, ani keby sa o to pokúšaš.

Call of Duty Vanguard
Takéto dialógy sú prakticky v celej hre

Ešte viac ma prekvapili neviditeľné steny, ktoré blokovali aj tú najmenšiu snahu o exploráciu územia alebo alternatívny pokus prechodu hrou. Vývojári sa to už ani nepokúšali skryť blokáciami na mape – napríklad existuje misia, v ktorej prechádzaš cez bojové pole, no ak vybočíš z priamky a pokúsiš sa pole obísť, nepodarí sa ti to, pretože narazíš na neviditeľnú stenu.

Mohlo by ťa zaujímať: Najlepšie survival hry na PC, ktoré otestujú tvoje schopnosti prežitia!

Kedysi tam aspoň vložili stromy, vrecia s pieskom, strmé prepady alebo iné zábrany, ktoré by už od pohľadu nedovoľovali pokračovať iným, ako preddefinovaným smerom, bolo by to pochopiteľné. Takto tam lenivo dajú neviditeľnú stenu alebo ti rovno vyskočí na obrazovku veľké červené upozornenie, že vychádzaš mimo územie misie. Prakticky sa to dá zhrnúť ako: „Tu máš samopal, tam sú Nemci, tak bež rovno a strieľaj všetko, čo vidíš.“

Call of Duty Vanguard wall
Síce tu vidíš schody a voľny priechod, no je tu neviditeľná stena, cez ktorú neprejdeš

Takýto level-dizajn bol akceptovateľný v roku 2005, no teraz, keď už máme hry ako Hitman 3, Shadow of the Tomb Raider alebo The Last of Us Part 2, ktorých gameplay dovoľuje aj v lineárnej hre meniť hráčov štýl prechodu, tak sa to iba ťažko akceptuje. O to väčšia škoda to je preto, že v Sledgehammer vytvorili skutočne pekné lokácie, ktoré však nemáme možnosť bližšie preskúmať. Call of Duty bolo vždy známe pre svoju lineárnosť, no aspoň menší semi-open-world, kde sa hráč môže dostať z bodu A do bodu B cez viaceré trasy a vybrať si svoj vlastný postup podľa svojho najlepšieho uváženia, by hre určite výrazne prospel.

Hra trpí množstvom veľkých i malých problémov

Gunplay je jedným z najdôležitejších faktorov pri každej jednej strieľačke z pohľadu prvej osoby a v Call of Duty: Vanguard ide o klasický zážitok, na aký sme zvyknutý. Zbraní je široké spektrum, častokrát až príliš, pretože z 10 zabitých Nemcov padne 7 strelných zbraní iného typu, čo ma vždy trošku zarážalo, no všetky sa správajú dobre vzhľadom na arkádovosť titulu.

Call of Duty Vanguard stalingrad
Niektoré scenérie vyzerajú veľmi pekne. Je škoda, že ich nemôžeme preskúmať dôkladnejšie

Okrem dobre spracovaných zbraní musím ešte spomenúť vizuálne pôsobivé, no bohužiaľ nudne spracované predprogramované set-pieces, v ktorých hráč nemá prakticky žiadnu kontrolu nad prebiehajúcou udalosťou a iba sa „vezie na vlne“.

Prečítaj si: Najlepšie hry z obdobia stredoveku na PC!

Napríklad scéna s rúcajúcim sa domom po výbuchu bomby vyzerá výborne, no ako hráč ovládam iba šípky doľava-doprava pri pokuse o útek. Rovnako môžem spomenúť misiu s obranou lietadla, kde mi dajú do ruky guľomet s nekonečným počtom nábojov, ukážu mi smer na nepriateľov, ktorých mám strieľať a jednoducho stačí, ak držím jedno tlačidlo a misiu vyhrám. Ešte to celé zľahčili tým, že nepriatelia sa schovávali za autá, ktoré vybuchli po piatich nábojoch z guľometu.

Call of Duty Vanguard
Just chillin

Vývojári teda doslova stavili na nekompetentnosti hráčov a radšej do hry dali ďalšiu možnosť, ako prejsť misiu s prsom v nose. V týchto situáciách som si pripadal, že ju adresujú skôr mentálne slabším jedincom s kapacitou akváriovej rybičky. Možno to je práve cieľovka a ja som iba prehnane kritický.

Umelá inteligencia je na úrovni tamagoči

Počas prechodu ma však najviac zarážala umelá inteligencia nepriateľov. Tí boli doslova tupí ako tágo. Strieľajú po tebe viacerí nepriatelia? Stačí sa rozbehnúť za múr a ľahnúť si na 10 sekúnd na zem. O desať sekúnd nebudú vedieť, kde si bol. Častokrát, aj keď vedia kde si, sa točia v kruhu alebo iba vykrikujú tú istú frázu. Nepriatelia spolu nespolupracujú, pohybujú sa ako bezmyšlienkové stroje a rovnako funguje aj ich krytie, ktoré bolo normou jedno desaťročie späť.

Call of Duty Vanguard
Nepriatelia sú kompletne stratení z toho, čo sa práve deje. Jeden dokonca mieri na stenu skladu

Hlúpi boli nielen nepriatelia, ale aj spojenci. Pri jednej misii som hodil bombu na nepriateľský tank, ku ktorému pribehli moji spojenci a tesne pred výbuchom sa mi hra uložila. Bomba vybuchla, zabila mojich spojencov, na obrazovku mi vybehla správa „friendly fire is not acceptable“ a načítalo mi opäť checkpoint. Problém bol, že ho načítalo s už hodenou bombou, ktorá po pár sekundách opäť explodovala a ja som sa tak točil v nekonečnom kruhu výbuchov, až pokiaľ som nereštartoval celú misiu úplne od začiatku.

Imerzia je narušená na každom kroku

Celý čas počas hrania mi vadilo, že Nemci medzi sebou nerozprávajú po nemecky ale po anglicky s nemeckým prízvukom. Rovnako ako Rusi spolu nerozprávajú po rusky ale po anglicky s ruským prízvukom. Japoncov už však nechali kričať frázy po japonsky. Opäť sa tak dostávame k tomu, že vývojári si sú vedomí, že ich cieľová skupina hráčov nevie čítať a radšej do hry dajú všetko po anglicky, než aby do nej vložili titulky a boli verní historickej presnosti.

Call of Duty Vanguard
Grafika niekedy netrafí kliniec po hlavičke ani na Ultra nastaveniach a anglicky hovoriaci Rusi to iba dorážajú

Rovnako imerziu narúšali aj psi, ktorí občas vybehli na hráča a akonáhle sa dostali k nemu, nastal instant-kill. Postava je aj na úrovni hard doslova bullet-sponge, znesie niekoľko rán zo samopalu, no akonáhle ju napadne pes a zahryzne sa jej do ruky, nastáva okamžitá smrť. A aby som nezabudol, každá jedna je sprevádzaná vymyslenou citáciou od jednej z vymyslených postáv, za ktoré hráme. Asi mali málo historických osobností z obdobia druhej svetovej vojny.

Mohlo by sa ti páčiť: Recenzia – Crysis Remastered Trilogy

Call of Duty Vanguard citacie
„Never všetkému, čo čítaš na internete“ – Albert Einstein

Čerešničku na torte pridáva nový herný prvok, kde jedna z postáv lezie cez tehly po budovách efektívnejšie ako Ezio z Assassin’s Creed. Ale hej, keď to funguje pre Ubisoft, prečo by to neskúsil aj Activision?

Multi-player a zombie mód

Aby som však nezabudol aspoň spomenúť multi-player a zombie mód, tak neprinášajú prakticky nič nové. Ak si hral mutli-player v predošlých Call of Duty, tak si hral aj tento. Síce hráš na iných mapách, no je to asi jediná zmena, ktorá pre hru nastala. Zombie mód je ďalším chaotickým zážitkom, ktorý je však určený hlavne pre co-op hranie a ak hráš sám, veľa zábavy si neužiješ. Pokiaľ hľadáš čisto zombie akciu, spravíš lepšie, keď si kúpiš hru primárne zameranú na to, ako napríklad Back 4 Blood od tvorcov Left 4 Dead.

Call of Duty Vanguard zombie mod
Zombie mód neponúka nič zaujímavé

Finálny verdikt

Call of Duty: Vanguard neprináša nič nové na poli strieľačiek a dokonca ešte vracia herné mechaniky, ktoré by sme radšej už nevideli. Krátka kampaň rozpráva zabudnuteľný príbeh plný nezmyselných dialógov a generických postáv, ku ktorým hráč nezíska žiadne puto a ani sa nedokáže vžiť do vojnového sveta. Skľučujúci pocit existencializmu v druhej svetovej vojne absentuje a celé to podčiarkuje odfláknutá umelá inteligencia nepriateľov a iné herné prvky, ktoré narúšajú pocit toho, že som súčasťou najväčšieho vojenského konfliktu v histórii ľudstva.