Rok 2020 so sebou priniesol jednu katastrofu za druhou a dokázal položiť aj tých najväčších velikánov. V hernom svete sme zase mohli vidieť enormné problémy ako zo strany hráčov, tak aj samotných vývojárov, pre ktorých pandemická situácia zaiste nebola jednoduchá. Do jednej takejto zamotanej situácie sa dostalo aj poľské štúdio CD Projekt Red, ktoré nám prinieslo svetovo uznávaného Zaklínača. Podarilo sa im s ich najnovším titulom, Cyberpunk 2077, udržať kvalitu alebo sa prepadli v očiach fanúšikov?

Mohlo by ťa zaujímať: Kúp si Cyberpunk 2077 na PC!

Čaká ma písanie zrejme najkonfliktnejšej recenzie všetkých čias a bez toho, aby som ťa oberal o čas, poďme rovno na to. Cyberpunk 2077 prináša premisu drsnej, neónmi vysvietenej budúcnosti, v ktorej sa kapitalizmus dostal na svoje maximum a chamtivé korporácie nepoznajú žiadne zábrany. Ľudia sa za pomoci všakovakých technologických vychytávok stávajú čoraz menej ľuďmi a menia svoje telá na nepoznanie. Všetko za účelom prežiť, zarobiť a udržať sa „v hre“. Ako hráč sa ocitáš v topánkach skúseného žoldniera a tvojou úlohou je plniť viaceré „pracovné ponuky“, pri ktorých sa dostaneš do menších, či väčších problémov. Prakticky celý herný systém však pripomína tretieho Zaklínača. Kontrakty na monštrá vystriedali kontrakty na cyberpsychopatov, závody na koňoch vystriedali závody na štyroch kolesách a temné lesy vystriedali tajomné ulice metropoly.

Technické spracovanie a bugy, bugy a ďalšie bugy

CD Projekt Red nastavilo v roku 2015 latku poriadne vysoko a to najmä sami pre seba. Po skvelom Zaklínačovi bol hype okolo Cyberpunku ohromný a aj keď to určite pomohlo marketingu, tím vývojárov trpel. Odzrkadľuje sa to nie len na zlom technickom spracovaní, ale aj na chýbajúcich, nedokončených alebo odstránených funkciách hry ako napríklad wall-running, customizácie vozidiel a iné. Všetci zrejme taktiež videli ako hra beží na starších konzolách, no my recenzujeme hru na PC a preto sa budeme držať iba tejto platformy.

Kostrbaté technické spracovanie však nie je vidno iba na tom, ako hra samotná beží. Vidieť to môžeme na každom kroku v Night City. Obrovské množstvo rôznych bugov a glitchov konštantne narúša atmosféru a doslova vytrháva hráča z imerzie. Nebudem preháňať ak poviem, že Cyberpunk 2077 je zrejme najviac zabugovanou hrou akú som kedy hral v deň vydania. Väčšinou však išlo iba o estetické alebo vizuálne bugy a nenarúšali samotný prechod hrou. Dávam však dôraz na slovíčko „väčšinou“, pretože zopárkrát som musel načítať posledný save, aby som resetol bugnutú misiu.

Zaujímavý príbeh so zvláštnym tempom a zbytočnými life-paths

Čo sa však CD Projektu musí nechať, vedia písať zaujímavé príbehy a opäť ako v prípade Zaklínača, vedľajšie úlohy sú častokrát lepšie, než hlavný dej. Dlho mi totiž v pamäti ostane vyšetrovanie únosov s detektívom Riverom, úprava myšlienok a spomienok kandidáta na primátora alebo ukrižovanie symbolu popkultúry. Tieto temné futuristické príbehy sú presne to, čo som od Cyberpunku očakával a štúdio bolo schopné ich doručiť.

Horšie na tom je už hlavný príbeh, ktorý má podľa môjho názoru nekonzistentné tempo. Budem sa v nasledujúcich pár vetách snažiť vyhnúť všetkým spoilerom a situácie opísať iba abstraktne. Po kratučkom úvode prichádza rýchly zostrih niekoľkomesačných udalostí, ktoré by som omnoho radšej niekoľko hodín prechádzal, než iba videl v minútovej ukážke, a to najmä kvôli prehĺbeniu vzťahov s vedľajšími postavami. Niektoré misie potom uháňajú raketovým tempom a iné sa zase zbytočne naťahujú konverzáciami, ktoré v konečnom dôsledku nemajú takmer žiadny zmysel. Miestami to dokonca okorenia rozhodnutia v konverzácii, ktoré hráčovi neposkytujú prakticky žiadnu možnosť výberu a vyzerajú ako: „Poď bývať s nami!“ – reakcie: „Prepáč, nemôžem, mám ešte nejakú prácu“, „Rád by som, ale nejde to“, „Chcel by som, ale musím najprv niečo dokončiť“. Záver hlavného príbehu prichádza skôr ako by hráč čakal a aj keď sa vývojári vyjadrili, že hlavný príbeh spravili úmyselne kratší, tak neprináša nič pamätihodné.

Rovnako sú na tom aj životné cesty, ktoré majú príbeh našej postavy budovať a modifikovať. Hráč si na začiatku hry vyberie svoju životnú cestu. V hre sú tri a prakticky je úplne jedno, ktorú si hráč zvolí. Všetky tri majú totiž iba krátky, 20 minútový úvod a potom sa hra presunie do klasického štartu. Tieto životné cesty nemajú v hre takmer žiadnu váhu a okrem odomknutia pár dialógových možností alebo komunikácie s pár odlišnými postavami neprinášajú nič. Je evidentné, že štúdio chcelo pôvodne zaviesť väčší dôraz na tieto životné cesty, no vo výsledku museli odkrojiť kúsok z plánov.

Čo však najviac zaujme hráča pri prechode hrou po príbehovej stránke sú skvele napísané a originálne postavy, ktoré držia hru na svojich ramenách. Johnnyho chuť po pomste, Judy a jej súboj s vnútornými démonmi, Takemurov prísny protektorský kódex alebo Panam a jej návrat ku svojej jedinej rodine. Hráč chce tráviť čas s týmito postavami, pomáhať im mimo hlavného deja a zapájať sa do ich aktivít. Tým si samozrejme aj otvára ďalšie možné závery, čo je po naratívnej stránke veľmi zaujímavý krok.

Gameplay, gunplay, autíčka, crafting a nekonečný looting

Napriek tomu, že Cyberpunk 2077 je primárne RPG, vývojári dokázali priniesť zbraniam skutočný „punch“. Napriek tomu, že doteraz nevytvárali hru z pohľadu prvej osoby, skutočne sa im to vydarilo. Každá zbraň je zaujímavá a originálna. Klasický strelný režim si však môžeš okoreniť rôznymi futuristickými vychytávkami ako smart bullets, ktoré prenasledujú tvoj cieľ alebo power bullets, ktoré sa odrážajú od stien a ty si tak schopný trafiť nepriateľa schovávajúceho sa za prekážkou.

Okrem širokej ponuky rôznych strelných zbraní si však môžeš svoj gameplay upraviť aj takým štýlom, že sa streliva ani len nedotkneš. Nepriateľov vieš totiž nakrájať na kúsky s katanou, ubiť ich basebalovou palicou alebo dokonca aj holými rukami, a to v akejkoľvek situácii. Teda ak máš na to vhodne rozmiestnené skilly. Okrem fyzických súbojov sa však môžeš ponoriť do role hackera a oponentov jednoducho postaviť proti sebe, odpáliť mu granát vo vačku alebo mu prikázať nech spácha samovraždu.

Veľkú časť gameplayu však človek okrem debatovania a strieľania trávi v aute. Jazdný model je spracovaný dostatočne na to, aby vyslovene neprekážal hráčovi, no úprimne je veľa čo vylepšovať. Autá sa častokrát správajú akoby boli postavené na ľade a po hrách ako GTA V je to jednoducho krok späť. Najviac mi pri šoférovaní jednoznačne prekážala až príliš priblížená minimapa, kvôli ktorej som každú tretiu zákrutu prebehol. Jednoduchý fix by bolo nahodiť odďaľovanie minimapy podľa rýchlosti hráča, no zrejme im táto už roky zaužívaná funkcia nenapadla.

Inak výborný gameplay je však neustále narúšaný nekonečným lootom, ktorý je pre väčšinu hráčov kompletne zbytočný. V každom úseku zbieraš až prehnane veľký počet predmetov, zbraní, rôznych pokrmov a iných zbytočností. Čo s nimi? Môžeš ich predať. Alebo ich rozobrať na časti a použiť pre craftenie vlastných zbraní. No nie tak celkom. Aby si mohol vôbec craftiť lepšie zbrane, potrebuješ investovať až príliš vysoký počet bodov do craftovacieho stromu. Ak by tieto vycraftené zbrane boli omnoho lepšie, než tie, ktoré sa dajú kúpiť u obyčajného predajcu, dávalo by to zmysel. Bohužiaľ to tak nie je a celá crafting mechanika je v hre úplne zbytočná a tým pádom je tam zbytočný aj celý looting, ktorý iba umelo naťahuje hru.

Osobne mi prechod hrou narúšali aj neustále telefonáty a správy od náhodných ľudí s ponukami rôznych prácičiek alebo predajov vozidiel. Pamätáš si GTA IVRomanove telefonáty na bowling? Tak tu si to užiješ 100-násobne. Ešte horšie však je, ak mi počas misie niečo rozpráva hlavná postava a do toho mi príde hovor od náhodného človeka, ktorý opisuje náhodnú prácičku. Naraz sa tak prekrývajú dve audiostopy, čo vo výsledku znamená, že nevnímam ani jednu z nich.

Uprav si svoju postavu ako chceš, no nie tak celkom

Ako som už spomínal vyššie, svoju postavu si môžeš ľubovoľne customizovať aby čo najlepšie sedela tvojmu gameplayu. Dopĺňa to výborne vymyslený progresívny systém skillov, ktorého perky však častokrát sklamú, pretože sa jedná iba o statické vylepšenie určitého atribútu. Namiesto nových dynamických futuristických útokov a mechaník je hra plná +X% damage bonusov a aj keď to nie je vyslovene zlé, nie je to ani nič prevratné alebo zaujímavé.

Okrem gameplay ovplyvňujúcich skillov máš ešte dve možnosti customizácie postavy. Prvou je customizácia kybernetických častí tela, ktoré jemne upravujú gameplay, no žiadnym spôsobom ho špecificky neovplyvňujú. Čo je veľká škoda, nakoľko tieto kyberkustomizácie mali byť stredobodom pozornosti. Druhou je vizuálna stránka tvojho V. Na začiatku hry si vyberieš svoj výzor a šupneš rovno do akcie. Pozor, svoj výzor už nebudeš môcť počas hry upravovať. Dokonca ani len navštíviť kaderníka alebo tatérsky salón. Okrem toho môžeš svoju postavu obliekať prakticky do čohokoľvek a tu prichádza podľa môjho názoru kameň úrazu. CD Projekt Red sa snažili zmiešať oldschool RPG mechaniky s novými trendami a nakoľko oblečenie nemá možnosť transmodifikácie, až príliš často budeš musieť obetovať dobre vyzerajúci kus oblečenia za doslova osrané trenky, pretože dávajú viac armoru ako vojenské taktické nohavice, ktoré sú bohužiaľ o level nižšie. Preto je nepriestrelná vesta na leveli 5 horšou voľbou ako podprsenka na leveli 8. Vývojári opakovane apelovali na hráča dôkladným prístupom k zvýšeniu imerzie, no ich samotné mechaniky túto imerziu narúšajú.

Open world ako ešte nikdy predtým alebo iba mŕtva prázdnota?

CD Projekt Red roky tvrdilo, že sa chystajú vytvoriť ten najživší a najrealistickejší otvorený svet. Je to však tak? Skrátene – absolútne nie. Prechádzanie mestom je na prvý pohľad očarujúce, no v konečnom dôsledku nezáživné. Počet open world aktivít je limitovaný na vedľajšie misie a rôzne menšie prácičky alebo iba nekonečné zabíjanie členov rôznych gangov. Tieto aktivity sú typickým príkladom copy and paste mechaník, ktorými sa už roky prezentuje Ubisoft a nemajú žiadny prínos pre hru okrem umelého predĺženia doby hrania.

NPC postavy sú taktiež bez duše a ešte horšie – bez cieľa. Pri porovnaní s Red Dead Redemption 2, ktoré vyšlo o 2 roky skôr, je celý svet až mrazivo mŕtvy. Pozlátko neónov opadne po pár hodinách hrania a až vtedy si človek uvedomí, čo všetko Cyberpunku chýba. Aj keď má RDR2 menší počet postáv v ešte menších mestečkách, všetky pôsobia živo a majú vlastné aktivity a aspoň určitú úroveň umelej inteligencie. Hráč s nimi môže rôznym spôsobom interagovať a oni následne reagujú na hráčove reakcie príslušnou odozvou. Postavy v Cyberpunku majú extrémne obmedzený počet reakcií a žiadnu destináciu. Jednoducho sú vložené do sveta ako vata. Prázdna výplň doplňujúca pozlátko neónov.

Otrasne riešený je aj systém policajtov. Keď už sem prinášam porovnania s hrami od Rockstaru, budem v tom pokračovať. Ak hráč spácha zločin v GTA a nikto ho nevidí, zločin sa nenahlási a teda policajti po ňom nejdú. Ak ho však niekto vidí, policajti sa k hráčovi správajú náležite podľa závažnosti prečinu, snažia sa ho zatknúť alebo zabiť. Dokonca vznikajú rôzne policajné naháňačky, ktoré dodávajú hre dynamickosť. V Cyberpunku, ak hráč spácha zločin, okamžite po ňom idú policajti, ktorí však neprichádzajú logicky k nemu ale z ničoho nič sa spawnú za hráčom. Podľa závažnosti trestu sa spawnuje aj počet policajtov a dronov. Ako im uniknúť? Jednoducho prebehni na koniec ulice a zahni za roh. Čakáš policajné naháňačky? Tak na to zabudni, pretože v hre nie sú.

Mohlo by ťa zaujímať: Cyberpunk 2077 porno parodie je tu!

Ďalším zbytočným elementom prezentovaným CDPR sú gangy. Tie dokonca dostali svoje vlastné video tesne pred vydaním hry, kde vývojári niekoľko minút opisovali jednotlivé skupinky. Po takmer 100 hodinách hrania neviem vymenovať ani polovicu z týchto gangov. Sú v hre iba preto, aby pre hráča povrchne rozdelili časti mesta. Nemôžeš s nimi interagovať, nemôžeš ovplyvňovať pôsobenie týchto gangov a okrem iného výzoru svojich členov neponúkajú nič. Vidíš člena nejakého gangu na mape? Tak ho zastrel pre získanie pár XP. Celý tento systém je spravený až žalostne zlým spôsobom a je to iba dodatok k tomu, že hlavný zámer Cyberpunku je povedať príbeh v otvorenom svete, nie vložiť hráča do otvoreného sveta s príbehom.

Záver

CD Projektu sa podarilo vytvoriť nádherne vyzerajúcu hru s výborným príbehom a zábavným gameplayom, ktorá však neprináša nič nové alebo prevratné. Otvorený svet je mŕtvy, počet aktivít je obmedzený a imerziu narúšajú konštantné bugy. Napriek veľkému množstvu nedostatkov som si však hru užil a teším sa, ako si ju opäť za rok zahrám. Dúfam, že do tej doby budú schopní väčšinu týchto problémov odstrániť. Je zrejmé, že Cyberpunk 2077 potreboval ešte minimálne pol roka vývoja a úprimne dúfam, že sa z toho poučili nie len poľskí developeri, ale aj všetky ostatné štúdiá na celom svete.