Je vždy zaujímavé sledovať, ako sa vývojári popasujú s námetmi, ktoré sú vo videohernom svete zastúpené len zriedka. Každý si už zvykol na blízku budúcnosť alebo druhú svetovú vojnu, no feudálne Japonsko si toľko slávy na obrazovkách neužilo. V poslednej dobe sa inšpirovalo Sekiro, no Ghost of Tsushima to berie ešte o niečo ďalej. Reálny podklad japonského ostrova dal štúdiu Sucker Punch možnosť stavať na existujúcom prostredí a výsledok stojí za to.

Mohlo by ťa zaujímať: Všetko, čo vieme o Ghost of Tsushima!

ghost of tsushima screenshot

V jednoduchosti je krása

Či už je to klišé alebo nie, aj recenzia na Ghost of Tsushima začne rozprávaním o príbehu. Ten sa drží klasickej štruktúry troch aktov a je si vedomý svojich silných stránok. Vďaka tomu funguje a dodáva potrebnú motiváciu na postup ďalej. Celý dej sa točí okolo invázie mongolskej armády a snahy vytrhnúť ostrov z rúk nepriateľa. Postupne tak nazbierame spojencov, dobyjeme pevnosti a krok po kroku sledujeme, ako nám mizne červená farba z mapy.

V centre toho celého stojí Jin Sakai, mladý samuraj, ktorý po vpáde takmer nezničiteľnej armády musí postaviť na nohy odboj a vyhnať Mongolov z Tsushimy. Počas priebehu hry máme možnosť vidieť protagonistu vo viacerých flashbackoch, pričom je zaujímavé sledovať minulosť samurajskej rodiny či počiatky priateľstiev alebo aj rivalít. V Sucker Punch sa tak vyhli klasickej chybe a hlavná postava nie je len objekt, okolo ktorého sa dejú veci. Aj napriek tomu je však Jin zatienený výborne napísanými pomocníkmi.

ghost of tsushima screenshot

Scenáristické protiklady

Ghost of Tsushima je vo viacerých ohľadoch hrou protikladov. To sa ukazuje aj pri postavách. Tvorcovia sa s nimi naozaj vyhrali, pričom sme sa dočkali akýchsi misií lojality v štýle druhého Mass Effectu. V nich vedľajšie charaktery žiaria a ich príbehy si človek v konečnom dôsledku zapamätá viac ako špecifiká hlavnej dejovej línie. Lukostrelec Išikawa naháňajúci bývalú žiačku, Lady Masako na ceste za pomstou či prefíkaný kupec Kenji – všetky postavy majú svoje charakterové črty, ktoré ich robia výnimočnými a výborne sekundujú Jinovi.

To sa však nedá povedať o druhej strane konfliktu. Ghost of Tsushima má záporáka tak obyčajného a nevýrazného, že som si jeho meno musel pozrieť na Wikipédii. Volá sa Khotun Chán, a to je tak všetko, čo o ňom potrebuješ vedieť. Môže si podariť ruku s antagonistami prvých troch dielov Uncharted, keďže jediný dôvod na Chánovu existenciu je posun v príbehu. Má jednu charakterovú črtú – je zlý. Pridaj k tomu tradičné drísty o tom, že dvaja nepriatelia sú si vlastne celkom podobní a máš klasického záporáka, na ktorého si po titulkoch ani nespomenieš.

ghost of tsushima screenshot

Zmiešané pocity zo súbojového systému

Sucker Punch sa so samotnou hernou časťou Ghost of Tsushima celkom pohral a je to vidieť od prvej minúty. Boje sa síce príliš nelíšia od iných akčných adventúr, no dobre sa na ne pozerá a prichádzajú s niekoľkými novinkami. Postupným zabíjaním veliteľov si môžeš odomknúť rôzne postoje, ktoré sú účinné proti rôznym typom nepriateľov. To prakticky znamená, že medzi nimi budeš alternovať celú hru. Dajú sa vylepšovať a každý z nich má svoje nuansy, vďaka ktorým ich ľahko rozoznáš.

Keď už sme pri tom vylepšovaní, nesmiem zabudnúť na upgrady postavy. V Ghost of Tsushima existuje skill tree prakticky na všetko, či už to je možnosť urobiť kotúľ, vyhľadávať pomôcky vo svete, učiť sa nové útoky z rôznych postojov alebo získavať bonusy pre vedľajšie techniky. Na všetko treba použiť body získavané bojom a pôsobí to, akoby vývojári nahádzali na jednu kopu všetko, čo len hráč môže potrebovať, a hodili to za stenu XP-čok.

ghost of tsushima screenshot

Keď sa dostaneme priamo do súboja, základný systém funguje, no aj tu sa nájdu muchy. Najväčší problém vidím v systéme blokovania. Ako pri väčšine podobných hier, aj tu sa môžeš perfektným odrazením súperovho útoku dostať do značnej výhody. Problém je však ten, že načasovanie je ozajstnou záhadou, keďže v niektorých prípadoch aj napriek bezchybnému bloku hra nereaguje.

Nehovoriac o tom, že vo väčšine súbojov sa bojovať defenzívne neoplatí. Už po niekoľkých hodinách sú na teba v hojných dávkach hodení silní nepriatelia, ktorých útoky sú neblokovateľné. To isté platí aj o menších a agilnejších kusoch, keďže nemajú problém hádzať jeden „červený“ útok za druhým. Ak si odomkneš všetky postoje, najlepšia stratégia je spamovať silné ataky, až kým neprelomíš obranu nepriateľa. V kombinácii s viacerými pomôckami tak boje pôsobia akosi rutinne.

ghost of tsushima screenshot

Nepodarený morálny systém

Na vrchu celej hry je položený akýsi vnútorný konflikt, ktorý však vôbec nefunguje. Od začiatku nám je z každej strany tlačené do hlavy, že samuraj nikdy neútočí odzadu, vždy sa nepriateľom stavia čelom. O stealth som sa tak prvých pár hodín ani nepokúšal a namiesto toho využíval možnosť vyzvania nepriateľov k súbojom. Potom však prišla cut-scéna, v ktorej mi hlavný nepriateľ vyčítal, že bodám jeho vojakov od chrbta a bojujem nečestne. Aký má potom vôbec zmysel dávať hráčovi voľbu?

Hra sa to snaží zakryť tým, že ťa raz za čas prinúti postupovať potichu, no nech urobíš vo zvyšku kampane čokoľvek, vždy budeš v očiach kolegov samuraj, ktorý nebojuje čestne. Nastoľuje tak morálny konflikt, ktorý nijak neovplyvníš a dokáže zničiť imerziu vybudovanú príbehom. Vrcholom všetkého je, keď zabiješ 20 Mongolov v obrovskom epickom boji a všetci prehlasujú, že „takto ešte samuraja bojovať nevideli“ a „vyzeral ako duch“. Ghost of Tsushima sa snaží hráčov dotlačiť k istému precitnutiu, no prevedenie je nepodarené a pôsobí skôr rušivo.

ghost of tsushima screenshot

Samotný stealth nemá žiadne viditeľné problémy a nijak nevybočuje z línie, ktorú nastolili iné hry žánru. Už tradične však ku koncu hry dokáže byť až príliš mocný. S vylepšeniami ako možnosť zabiť troch nepriateľov naraz jedným tlačidlom a veľkou zásobou insta-kill šípov sa plíženie stáva veľmi jednoduchým.

Tlačenie PS4 až na doraz

Ghost of Tsushima som hral na PS4 Pro tesne po tom, čo som dokončil The Last of Us Part II, a musím povedať, že graficky sa titulu od Naughty Dog minimálne vyrovná. Ide však o úplne odlišné vizuálne zážitky, keďže táto hra exceluje hlavne v dobre nasvietených exteriéroch, kde má šancu naplno ukázať krásy rozľahlej prírody. Hlavnú úlohu hrajú farby, či už ide o nádherný žltý les alebo vysoký porast tvorený ružami. Navigácia svetom je navyše riešená bez mini-mapy, pričom sa orientuješ vetrom, ktorý ukazuje smerom k cieľu. Vďaka tomu vizuálna stránka nie je len pozadím, ale priamym účastníkom prechodu príbehom. Každopádne ide o ďalšiu hru, ktorá žmýka túto generáciu konzol až na doraz a pripravuje nás na grafické skvosty budúcnosti.

ghost of tsushima screenshot

Titul žiari aj na poli zvuku – japonský dabing je jednoducho úžasný. Vývojári sami povedali, že je podľa ich názoru najlepšou voľbou vybrať si dialógy v japončine v kombinácii s titulkami podľa chuti. Sami dobre vedeli, že hra tak dostane pocit ako z klasických samurajských filmov, čo dotvára Režim Kurosawa, pomenovaný po legendárnom režisérovi. V ňom je výborne napodobnený obraz aj zvuk 50. rokov minulého storočia – obdobia, v ktorom vznikli kultovky ako Rašómon či Sedem Samurajov.

Šľahačkou na vrchu je Photo mód, ktorý ponúka funkcie porovnateľné s viacerými komerčnými editormi obrázkov. V každom jednom screenshote je možné upraviť kvantum faktorov – farebný odtieň, hĺbku ostrosti či dokonca emóciu v tvári Jina. Ešte viac sa však vieš pohrať s krátkymi videami. Či už je to rýchlosť a smer vetra, tvar a hustota padajúceho lístia, príslušný vodoznak alebo skladba zo soundtracku, dovolím si povedať, že nič obsiahlejšie ešte videoherný svet nevidel.

Ghost of Tsushima trailer foto

Dobrá hra, lepší potenciál

Aby som to teda celé zhrnul, Ghost of Tsushima je miernym sklamaním. Výsledná hra ani náhodou nie je zlá a užiješ si s ňou dosť zábavy, dokonca by sa dalo hovoriť o jednom z najlepších titulov tohto roku. Má však viditeľné problémy s morálnym systémom a niektorými aspektmi gameplayu, ktoré nechávajú škvrnu na celkovom zážitku. A to je škoda, keďže potenciál tu bol obrovský.