Takmer 18 rokov sme čakali na moment, kedy sa znova obujeme do topánok najvražednejšieho taxikára v Lost Heaven. Tommy Angelo je späť a s ním aj hra, ktorá postavila Česko na mapu herného sveta. Štúdiu Hangar 13 sa podarilo napraviť si reputáciu po zbabranej trojke a na podnose sme dostali nielen fantastický remake nesmrteľnej klasiky, no aj jedného z možných kandidátov na hru roku.

Vylepšenie skvelého

Ak ma ozaj prekvapila jedna vec, je to majstrovsky prepísaný scenár. V origináli išlo na tú dobu o zjavenie vo svete frenetických strieľačiek, no po takmer dvoch dekádach a stovkách príbehovo zameraných titulov sa vynorila otázka, či sa ho vývojárom podarí aktualizovať pre potreby dnešného hráča.

Je však vidieť, že si na tom dali naozaj záležať. Všetky dialógy boli citlivo prepísané a nedá sa poznať, že ich kostra vznikla ešte počas šiestej generácie konzol. Motívy postáv zrazu dávajú väčší zmysel, repliky už nepôsobia tak silene a hra sa priblížila mafiánskym klasikám Scorseseho či Coppolu. Samozrejme, nedosahuje úroveň oscarových scenárov Hollywoodu, no na pôde svojho priemyslu vyčnieva vysoko nad priemerom.

Postavy par excellence

Dlhovekého fanúšika série poteší verva, s akou sa v Hangar 13 pohrali s ústrednými postavami prvého dielu. Niektorým z nich sa síce možno nebude páčiť spôsob, akým bol vykreslený Paulie, no podľa môjho názoru boli osobnosti charakterov šikovne zvýraznené. Práve on so Samom predstavujú anjela a démona na Tommyho pleciach a poskytujú akýsi morálny kompas pre hlavného hrdinu. Paulie je naivný starý mládenec s dobrým srdcom, ktorý nemá ďaleko k pištoli, no ani k fľaške. Sam sa na druhú stranu vyznačuje racionálnym myslením a akýmsi nadhľadom aj keď sa díva smrti do očí. To však znamená, že polovica misií končí jeho odvozom do nemocnice.

Ostatní však neostávajú v roli štatistov. Kontrast medzi Salierim a Morellom bol ťažnou silou pôvodnej hry, pričom sa naň nezabudlo ani v remaku. Do popredia sa dostáva vzťah Tommyho so Sárou a vedľajšie postavy ako Vinnie, Luigi, Frank či Ralph dokážu vyčariť úsmev na tvári. Vývojári sa dokonca rozhodli do príbehu zakomponovať nové postavy, ktoré tu však nebudem prezrádzať a pre veteránov série pôjde o príjemné osvieženie.

Zmeny (väčšinou) k lepšiemu

Pre tých, ktorí to ešte nevedia – Mafia: Definitive Edition nie je len obyčajným nalepením HD textúr na už existujúcu hru (ako sme mohli vidieť v prípade druhého aj tretieho dielu). Ide o kompletné prerobenie originálu a je to na finálnom produkte vidieť. Všetky zastarané aspekty boli totiž zahodené a vymenené modernými náprotivkami. Zmeny sa tak dotkli aj samotnej dejovej línie a je nutné povedať, že spríjemnili celkový zážitok z hrania.

Okrem pridaných sekcií do misií sa však nájdu menšie zmeny, ktoré pozornému divákovi a skúsenému hráčovi prvého dielu neuniknú, pričom nováčikom iba vylepšia zážitok. Hneď v prvej scéne je viditeľná jedna z nich – do baru prichádza detektív Norman za Tommym a nie naopak. Na vyberaní výpalného sa zúčastníme osobne a únik informácií z ďalšieho „pochybného podniku“ má o niečo iný zdroj. Jediným negatívom však je, že vďaka prepísaniu dialógov a pozmeneným misiám sme prišli o niektoré legendárne momenty a hlášky robiace z pôvodnej hry nesmrteľnú klasiku.

Najprv strieľaj, potom sa pýtaj

Ak niektorý aspekt pôvodnej hry zostarol naozaj zle (okrem grafiky, samozrejme, na tú sa pozrieme neskôr), je to prechod misiami so zbraňou v ruke. To však pri remaku vôbec neplatí a ocitá sa minimálne na priemernej úrovni moderných titulov. Vývojárom sa podarilo zachovať pocit intímnych súbojov a nervydrásajúceho kontrolovania ostávajúceho zdravia, no zároveň implementovali funkcie, ktoré sú už dnes samozrejmosťou.

Väčšina z nich bolo urobených, aby rozvinuli vlastnosti jednotlivých postáv a priniesli viac informácií o zákulisí príbehu. Po notoricky známej misii Fairplay sa tak obrazovka nesfarbí do čierna, no dostaneme za úlohu odviezť opitého Paulieho domov. Počas prevozu autom nám navyše ponúkne možnosť navštíviť istý, ehm… „pochybný podnik“ a ak budeš jeho inštrukcie počúvať pozorne, dané miesto nájdeš. Takýchto momentov je v hre viacero a vďaka ním sa tvoje puto s virtuálnymi kolegami spevní ešte viac.

Legenda sa nezaprie

V Mafii tak ostáva klasický systém zbierania lekárničiek, pričom zdravie sa regeneruje len v kritických situáciách, a to približne po hranicu 15%. Pridané však bolo krytie za prekážkami a obmedzenie počtu zbraní na dve. A aby bola svätá Trojica moderných strieľačiek doplnená, k dispozícii budeš mať dva typy granátov – fragy a molotovy.

Samotný gunplay je zábavný a dáva najavo, že Tommy nie je žiaden profesionálny zabijak, ale len preorientovaný vodič taxíka. Na výber toho nie je veľa, no bohato to stačí. Zastrieľaš si tak s pištoľou, revolverom, brokovnicou, Thompsonom či opakovacou puškou. A nebola by to poriadna mafia, ak by svoje účty neriešila luparou, s ktorou si užiješ zrejme najviac srandy. Jediným problémom je crosshair na pištoli, ktorý vyzerá, akoby zaberal polovicu obrazovky, a tak je takmer nemožné s ňou presne mieriť. To má odrážať práve Tommyho neskúsenosť, no na klasickej obtiažnosti, kde nepriatelia zjedia celý zásobník, len aby ťa zabili na dva výstrely, je prakticky nepoužiteľná.

Jednoznačne najväčším problémom gameplayu je však príšerný súbojový systém nablízko. K dispozícii je iba baseballová pálka a nôž, pričom jediný rozdiel oproti boju s holými päsťami je výška poškodenia. Podmienka úspechu je drtenie tlačidla na úder a protiútok v momente, kedy ti to obrazovka povie. A aby toho nebolo málo, hra sa občas rozhodne nezareagovať na tvoju výzvu uskočiť, vďaka čomu prehráš bitku veľmi rýchlo.

Mesto krajšie ako kedykoľvek predtým

Jednoducho povedané, Lost Heaven vyzerá ešte lepšie ako Empire Bay. Inšpirované Chicagom, v Mafii žije a dýcha a už v taxikárskych misiách som mal čeľusť na podlahe. Stačilo sa pozrieť na nádherne vykreslený kostol (ktorý nedopadne práve najlepšie) a bolo mi jasné, že mám pred sebou niečo neobyčajné. Atmosféra na teba vyskočí z obrazovky a do mesta budeš pohltený ešte predtým, než vôbec zoberieš do ruky zbraň.

Veľká časť pôvodnej Mafie sa odohrávala práve v uliciach mesta, konkrétne za volantom jedného z dobových vozidiel. Vývojári si toho boli plne vedomí a jazdný model je jednoznačne ten najlepší v sérii. Máš si možnosť vybrať medzi dvoma variantami – normálnym a simulačným. Práve druhý menovaný by som odporučil všetkým veteránom série, keďže nedáva veľa priestoru na chyby a v zatáčke ti spočíta každú drobnosť.

Ďalšie menšie zmeny sa týkali množstva sekcií v autách a skúsený hráč zachytí zníženie počtu strávených minút na ceste. Misie začínajú bližšie k cieľu a viacero kľúčových bodov bolo priblížených k centru. To znamená, že v Hangar 13 investovali viac času do jednotlivých lokácií, či už to sú spomínané zmeny v misiách alebo predĺžené cut-scény. Celkovo hra zaberie okolo 11 hodín, čo je podstatne menej ako originál, no to sa dá pripísať aj zníženej obtiažnosti.

Masochizmus zahrnutý, no dobrovoľný

Pôvodná Mafia je známa pre svoju brutálnu náročnosť, no v remaku sme sa dočkali klasickej trojice Easy, Normal a Hard. Pre tých, ktorí však túžia po kúsku nostalgie, je tu možnosť Classic. V nej zomrieš na dva výstrely, do nepriateľov budeš musieť vypáliť celý zásobník a daný zásobník sa navyše správa rovnako ako v origináli – náboje, ktoré v ňom pri prebití necháš, už nepoužiješ. Ak teda chceš zažiť trieskanie po klávesnici aj po 18 rokoch, nech sa páči.

Čo ma však dokázalo zo zážitku vytrhnúť viac ako trhanie vlasov boli problémy s technickou stránkou hry. Nič ťa nevytiahne z atmosféry viac než model postavy prechádzajúci krabicou v cut-scéne či levitujúci policajti na bežnej obchôdzke. Občas to však zašlo ešte ďalej a hra zamrzla bez akejkoľvek zjavnej príčiny. Ak si navyše na konzolách, môžeš sa stretnúť s pomerne dlhými načítavacími obrazovkami. Mafiu som dohrával 3 dni po vydaní a tieto problémy stále pretrvávali. Môžme tak len dúfať, že sa ich vývojárom podarí opraviť.

Česi to predsa len vedia

Túto recenziu však nemôžem ukončiť bez toho, aby som poznamenal, aký fantastický dabing sa podarilo vytvoriť našim českým bratom. Marek Vašut ako Tommy je ešte lepší než v pôvodnej hre a vedľajšie postavy boli obsadené priam perfektne. Ozvučenie v češtine je také kvalitné, že o triedu prekonáva aj kvalitný anglický voice-over. Keď som si hru pustil druhýkrát a vyskúšal si ju vychutnať v jazyku, ktorý odporúčajú vývojári, tak aj napriek kvalitným výkonom hercov mi niečo akosi nesedelo. Ak rozmýšľaš, ako si hru zahrať na prvý prechod, česká verzia ťa nesklame.

Čo sa týka dodatočného obsahu, nič nové oproti pôvodnej hre neuvidíš, no buďme úprimní, nikto si Mafiu nekúpi kvôli Free Ridu alebo databáze áut. Oba režimy sú však solídne, ale zrejme ťa nezabavia na dlhú dobu. Ak však máš pár hodín na zabitie, hru si prešiel na klasickú úroveň a chceš ešte chvíľu nasávať atmosféru 30-tych rokov, dostaneš, po čom túžiš.

Verdikt

Keď si to celé zhrnieme, Mafia: Definitive Edition je ukážkový príklad remaku, ktorý sa jednoducho podaril. Všetky zastarané aspekty titulu boli vystrihnuté a vymenené novými, pričom hra nestratila nič zo svojho šarmu. Je pekné vidieť vysoké produkčné hodnoty a vstup do AAA zóny pre pôvodne českú hru, pričom môžeme bez problémov povedať, že v Hangar 13 odčinili trapas, ktorým bol tretí diel. Ak podobným štýlom pristúpia k tvorbe štvorky, nemáme sa čoho obávať…