A je to tu zas. Už keď som si prevzal kód na recenziu, vedel som, že sa na desiatky hodín ponorím do zúfalstva. No aj napriek tomu po niekoľkých dňoch a viac ako niekoľkých vytrhaných vlasoch sedím pred počítačom a píšem jeden kompliment za druhým. Nie ani tak kvôli tomu, že by som sa tešil, že sa to všetko skončilo (dobre, tak trochu), no som rád, že som si celým týmto údelom raz a navždy prešiel. A ako vidíš podľa hodnotenia pri nadpise, celkom som si to užil.

“Blessed are the forgetful, for they get the better even of their blunders.”

Všetky tieto souls-like hry majú totiž spoločné to, že sa pri nich cítiš rovnako ako pri poslednom výlete do pomyselnej ríše divov. Dávne pocity ožívajú jeden za druhým. A aj keď si Nioh 2 nehral, vieš presne o čom hovorím. Keď sa už tri hodiny trápiš s bossom a zrazu cítiš príležitosť, no niekto sa rozhodne presne v tom momente začať s tebou diskutovať o stave počasia. Keď už v diaľke vidíš save point, no hra sa pred teba rozhodne postaviť monštrum s healthbarom cez polovicu obrazovky. Nehovoriac o tom, že žiješ v konštantnom strachu zo smrti, ktorá by ťa posunula späť o pol hodiny.

Nioh 2 sa v tomto ohľade radí rovno medzi tie najťažšie hry od From Software a nezaostáva prakticky v žiadnom smere. Save pointy, ktoré sa v tejto sérii volajú Shrines, budeš s nadšením vítať už z diaľky a pocit zadosťučinenia po prekonaní ďalšieho úseku misie je obrovský. Samozrejme, v tradičnom souls-like štýle si budeš postupne zhadzovať rebríky či otvárať brány, ktoré ti po smrti o niečo zmenšia frustráciu.

Vylepšenie perfektného

Samotný gameplay je však najväčšou devízou celého titulu. Už prvý Nioh sa vyznačoval rýchlym a plynulým bojom na štýl Bloodborne, no v Team Ninja sa pochlapili a priniesli na naše monitory bez preháňania jeden z najlepších súbojových systémov všetkých čias. Samotné boje pripomínajú tanec a dostať sa do rytmu môže nováčikom trvať veľmi dlho.

Vývojári sa s nikým nebavia a už úvodná lokácia ťa dokáže dostať na dno síl. Hneď vedľa prvej Shrine je napríklad aréna, v ktorej čaká trikrát väčší nepriateľ s obrovským healthbarom a ak si neuvedomíš, že ho (ako to je v Souls sérii tradíciou) môžeš jednoducho obísť, budeš frustrovaný veľmi rýchlo a veľmi intenzívne.

Celý systém je neuveriteľne sofistikovaný a je vidieť, že si na ňom niekto dal poriadne záležať. Na výber máš z 9 tried bodných/sečných zbraní, od mečov a oštepov, cez sekery a katany až po obrovské kosy. Tvoj výber priamo ovplyvní prístup k hre a posúva systém známy z Dark Souls na úplne iný level. K tomu si postupom príbehom odomkneš aj rôzne pomôcky na diaľku, pričom luk či puška sú výborný spôsob ako sa vyhnúť stretnutiam s menšími nepriateľmi úplne a revolver je kráľom na blízke vzdialenosti (munícia je však veľmi cenná, takže dvakrát zváž ich použitie).

Rozsiahle možnosti súbojov

Na výber máš z troch postojov, pričom každý má svoje špecifiká. Vysoký preferuje silu na úkor ohybnosti a staminy (vyhovuje tak pri sekere či kose), nízky ponúka rýchle manévre s menším poškodením, no malým využitím výdrže (výborne funguje s dvojitými mečmi alebo sekerkami). A stredný? Ten slúži hlavne na obranu, no dokáže prekvapiť nepriateľa s pomocou meča, poprípade katany. Pri správnej stratégii dokážeš s postojmi alternovať, čo platí hlavne pri bossoch, ktorí ti bez toho nedajú takmer žiadnu šancu.

Ako v takmer každej souls-like hre, aj tu hrá stamina obrovskú úlohu pri tvojom úspechu či neúspechu. Takzvaná “Ki” sa vyčerpáva na základe typu útoku a postoja, ktorý zvolíš, no je tu spôsob ako ju šikovne získať späť. Rovnako ako pri prvom titule, dobre načasovaným stlačením R1 po sérii útokov sa regeneruje oveľa rýchlejšie a práve to môže byť kľúčovým faktorom, ktorý rozhodne o smrti teba alebo tvojho nepriateľa. Pozor si na to treba dávať hlavne v “Yokai Realms”, v ktorých sa táto energia dopĺňa oveľa pomalšie a neraz sa mi stalo, že som umrel len kvôli tomu, že som jej jednoducho nemal dosť na manévrovanie medzi útokmi.

A aj keď nechcem znieť ako Horst Fuchs – to nie je všetko! Stačí sa len pozrieť na zoznam jednotlivých útokov a predovšetkým na kombá, ktoré sú ti k dispozícii. Každá z deviatich tried má totiž desiatky kombinácií atakov, pričom si ich budeš odomykať postupným hraním s danou zbraňou. To znamená, že si je dobré na začiatku vybrať svoj štýl hrania a ostať s ním až do konca. Hra je v tomto smere celkom benevolentná a do cesty ti väčšinou bude hádzať typy predmetov, ktoré preferuješ.

Príšery všetkých druhov

Treba si ujasniť jedno – v Nioh 2 sa nenachádza nepriateľ (tu ich nazývajú “Yokai”), ktorého by si mohol brať ako ľahkú korisť. Drvivá väčšina z nich má viac HP ako ty a dokáže ťa zabiť po chvíľke nepozornosti. Najmenší (a aj najmenej nebezpeční) z nich – Gaki – najradšej útočia v dvojici či trojici a ak ich podceníš, veľmi rýchlo sa vrátiš späť k poslednej Shrine. Postupne sa zoznámiš aj s väčšími Yoki, opicami Enki alebo Ippon-Datara, niečím, čo sa ani nedá veľmi opísať. Dokopy ich je neuveriteľných 48 a na každého platí iná stratégia, ktorú zistíš zvyčajne až príliš neskoro…

Novinkou sú takzvané “Burst Attacks” – útoky, ktoré často bývajú smrteľné, ak skončíš na zlom konci meča. To je vyriešené tým, že okrem zdravia a “Ki” máš v ľavom hornom rohu aj “Amina bar”. Ide o špeciálnu energiu, ktorá je najväčšou zmenou v gameplayi oproti pôvodnej hre. S dobrým načasovaním sa totiž môžeš pustiť do protiútoku a otočiť smer, ktorým sa uberá bitka. Čas od času dokonca prejdeš do svojej “Yokai” formy a na niekoľko sekúnd sa zmeníš na mocnú bytosť z inej sféry.

Každý nepriateľ má navyše šancu za sebou nechať “Soul Core”, ktorý ti zabezpečí jeho špeciálny útok. Tieto ataky čerpajú práve “Animu” a ich šikovným využitím si dokážeš pomôcť v momentoch, kedy to nevyzerá práve najlepšie. V “Yokai Realms” je nedostatok “Ki” nahradený práve zvýšením množstva obdržanej “Animy”, a tak ide o ideálny priestor na jej využitie.

Veľkí a väčší

Nebudeme si klamať, vrcholom každej souls-like hry bossoviaNioh 2 vôbec nezaostáva. Každý z nich ti poriadne zavarí a ide o celkom zapamätateľné zážitky. Ako príklad uvediem hneď druhú hlavnú lokáciu a “Enenra”. Nejde možno o úplne najoriginálnejšieho nepriateľa, no dokonale symbolizuje celý žáner. Kľúčom k jeho porazeniu je zapamätať si všetky útoky a aj po dohraní celej hry by som vedel rozpoznať rozdiel medzi tým, či urobí 3 údery za sebou alebo 2 údery a 2 kopy, už len podľa prvého náprahu.

Nioh 2 sa vyhýba klasickým “formám” bossov a namiesto ich evolúcie v druhej časti boja konštantne prepína medzi klasickým prostredím a “Yokai Realm”. Prispôsobiť na to budeš musieť aj svoje potiony či krátkodobé vylepšenia zbraní a dôležité je aj uchovávať si “Animu”. Protiútoky na “Burst Attacks” sú totiž jednou z najlepších príležitostí ako bossovi udeliť poriadnu dávku poškodenia, avšak v prípade zlého načasovania ti môžu byť osudné. Hlavne bez stresu…

RPG, ktoré zahanbuje všetky ostatné

Musím uznať, že už dlho som nevidel tak komplexné a prepracované RPG mechaniky, aké sú k videniu v Nioh 2. Každá hra podobného kalibru má minimálne jeden skill tree, kde si postupne získavaním skúseností zlepšuješ postavu, poprípade jej zbrane či iné predmety. Každopádne, tento titul ich má 13!

Každý typ zbrane má totiž svoje vlastné odomykateľné bonusy a útoky, pričom na konci daného kruhu sa nachádza 8 cieľových schopností, ktoré slúžia ako motivácia do ďalších bojov. Navyše tu máme schopnosti samuraja (vylepšenie základných abilít rovnakých pre každú zbraň), ninju (pripravovanie rôznych zbraní na diaľku), mága (prakticky to isté s kúzlami) a nakoniec aj upgrady pre tvoju “Yokai” formu.

Potom samozrejme nesmie chýbať klasické levelovanie v štýle Dark Souls (menu dokonca vyzerá celkom podobne), manažovanie jednotlivých “guardianov” (typy “Yokai” formy) a výber jednotlivých “Soul Cores”. K tomu pridaj obchodovanie so Shrines, ktoré funguje ako výmena nepotrebných zbraní či výstroje za hernú menu a zásoby (tu stráviš podstatnú časť hry, keďže loot hádže takmer každý protivník). Alebo si ich môžeš nechať a obchodovať s nimi mimo misie s mladou slečnou.

Jediný tŕň v oku

Žiaľ, aj tak výborná hra ako Nioh 2 má svoje muchy a tie sa týkajú hlavne rozprávania ústredného príbehu. Poviem to takto – tak skvelý gameplay by si zaslúžil o niečo lepšiu prezentáciu na scenáristickej úrovni. Problémom je, že sa je ťažké stotožniť s jednotlivými postavami, keďže tie prichádzajú a odchádzajú jedna radosť a často slúžia len ako nástroj pre uvedenie ďalšej udalosti.

Vôbec tomu nepomáha ani fakt, že hlavná postava je nazvaná jednoducho The Protagonist a za celú dobu neprehovorí jediné slovo. Samozrejme, veľa hier takto dokázalo fungovať, no Nioh 2 sa snaží rozprávať ambiciózny príbeh o vzostupe a páde, avšak kvôli takýmto veciam je často absurdný. Nehovoriac o tom, že väčšina expozície je urobená cez dlhočizné texty pred vkročením do levelu. A keď už na nás v Team Ninja vytiahnu cut-scénu, je to väčšinou po dlhom a vyčerpávajúcom bossovi.

Najťažšia hra roka? Áno, no ešte niečo viac…

Začal som citátom od Nietzscheho, pretože si myslím, že dokonale vystihuje celú podstatu titulu. V Nioh 2 je každá smrť poučná a na konci sa predsa len budeš smiať nad všetkými chybami a zlyhaniami, ktoré si zažil po ceste. Len málokedy sa mi stalo, že by ma hra zabila preto, že by sa jej chcelo (kto hral Dark Souls, vie o čom hovorím – aj keď pár falošných chestiek tu je). Preto pôsobí viac ako partia šachu s prostredím než bludisko plné insta-kill pascí, takže človek málokedy stratí motiváciu.

A že ju bude potrebovať. V závislosti na tvojich schopnostiach ti Nioh 2 potrvá 60 až 90 hodín, a to hovorím len o hlavnej príbehovej línii. Vedľajšie misie budeš prechádzať dobrovoľne/nasilu, keďže získavať skúsenosti na levelovanie je tu prakticky nutné. A ak budeš chcieť preskúmať všetko, čo sa dá, alebo si nebodaj ísť pre platinovú trofej (razantne neodporúčam), vyšplhá sa to až niekam ku dvom stovkám.

Jednoducho, PS4 ku koncu svojej životnosti našlo ďalší titul, ktorý ho bude predávať. Prekvapivo, načítanie hry po smrti je bleskové a prakticky nijak nenarúša tempo hry (ver mi, umrieš toľko krát, že si to budeš všímať) a prispieva to tak k hladkému zážitku. Ak si Dark Souls veterán, nemáš o čom rozmýšľať, keďže ide o najlepší klon doteraz. A ak s takýmito hrami ešte skúsenosť nemáš, ide o ideálne predstavenie tohto rozšíreného žánru.