Po siedmych rokoch nám štúdio Naughty Dog prinieslo dlhoočakávané pokračovanie kultovej post-apokalyptickej drámy v podaní druhej časti The Last of Us. Hra je väčšia, prepracovanejšia, drsnejšia a temnejšia. Je však lepšia ako pôvodný prvý diel? Práve na to sa dnes pozrieme v našej recenzii. Ak si však chceš hru zahrať alebo si ju ešte nedohral, nemusíš sa báť, pretože sa vyhneme všetkých väčším príbehovým spoilerom a povieme si iba nutné minimum, bez ktorého sa objektívna recenzia nedá napísať.

Mohlo by ťa zaujímať: Celý príbeh The Last of Us v skratke!

The Last of Us Part recenzia joel a ellie

Zasadenie príbehu

Príbeh sa posúva o 4 roky vopred a nachádzame sa v centre početnej komunity preživších v mestečku Jackson v štáte Wyoming, ktorý sa nachádza na severe Spojených štátov amerických. Ellie má 19 rokov a už dávno nie je to naivné mladé dievča, ktoré sme mohli poznať z prvého dielu. Pokojný a prosperujúci život našej hlavnej hrdinky sa však obráti naruby po tragickej udalosti, ktorá postihne jej blízkych. Ellie sa neúprosne vydáva na nebezpečnú cestu do mesta Seattle na severo-západnom pobreží Spojených štátov s jasným cieľom – nájsť páchateľov a pomstiť sa.

The Last of Us Part jackson

Vizuálne spracovanie zatieňuje ostatné tituly

Hneď na začiatok je nutné povedať, že ide o graficky najkrajšiu a najrealistickejšiu hru, ktorú sme doteraz mohli vidieť na poslednej generácii konzol. Naughty Dog skutočne vytiahlo maximum z dostupného hardvéru a je to vidieť na každom kroku. Scenérie sú grandiózne, textúry objektov sú prepracované do najmenšieho detailu a všetky hlavné postavy pôsobia až mrazivo reálnym dojmom. Strihy medzi predrenderovanými cutscénami a gameplayom prechádzajú bez povšimnutia a rovnako výborne sú spracované aj všetky animácie pohybov počas hrania.

Na kvalite grafického spracovania sa podpísalo aj vylepšenie High Dynamic Range vykresľovania, a to práve pri príliš jasných alebo príliš tmavých lokáciách. Lepšia vyváženosť zobrazovania farieb tak umožňuje hráčom vnímať širšie okolie, čo zvyšuje imerziu a atmosféru krutého, no zároveň nádherného sveta.

The Last of Us Part 2 seattle

Hrateľnosť zachováva svoje jadro, no vylepšuje každý aspekt

Určitou formou vylepšenia si prešiel aj samotný gameplay, ktorý však vo svojom jadre zostal, či už v dobrom alebo zlom, verný predlohe z roku 2013. Opäť nás čaká nekonečné zbieranie surovín potrebných na výrobu predmetov, ktoré nám budú pomáhať pri prechode hrou. Opäť nás čaká nekonečné zbieranie tabletiek pre odomykanie jednotlivých schopností v stromoch skúseností a opäť nás čaká nekonečné zbieranie zložiek potrebných na vylepšovanie strelných zbraní. Neustála nutnosť prechádzať každý kúsok prostredia tak narúša výborné tempo, na ktorom hra stavia.

Vylepšením príliš neprešlo ani fungovanie zbraní a strieľanie je schválne nastavené tak, aby tvorilo pre hráča výzvu. To so sebou nesie viacero ako pozitívnych, tak aj negatívnych vlastností. Častokrát sa totiž práve kvôli frustrujúcemu ovládaniu strieľania v súboji hráč rozhodne radšej pribehnúť k nepriateľovi a poraziť ho päsťami.

Frustrujúca je aj mechanika knock-downu, ktorá pôsobí tak, že ak nepriateľ strelí hlavnú hrdinku zbraňou, je tam určitá šanca, že naša postava bude nárazom zhodená na zem. Neraz sa mi stalo to, hlavne na vyšších obťažnostiach hry, že som sa ocitol v nekonečnom loope, kde ma nepriateľ zostrelil na zem, postavil som sa, opäť ma zostrelil na zem, postavil som sa a opäť ma zostrelil na zem až pokým som nezomrel a nemusel celú súbojovú sekvenciu začínať od začiatku.

The Last of Us Part 2 recenzia ellie

Výborným vylepšením je však pridanie úhybného manévru, ktoré výrazne zvyšuje dynamiku súbojov a dodáva im o to viac realistický pocit. Uhýbať sa hráč môže takmer všetkým fyzickým útokom a to do všetkých smerov. Zaujímavým, no nie príliš revolučným prvkom, je aj implementácia skoku a ľahu, čo ponúka hráčovi lepšie možnosti pri taktickom postupe hrou a vývojárom otvára nové spôsoby, ktorými môžu dopĺňať puzzle mechaniky.

Veľkou zmenou si ale neprešla umelá inteligencia postáv, ktorá pôsobí prakticky rovnako, ako tá z roku 2013. Nepriatelia síce po sebe volajú menom a dokážu lepšie komunikovať počas súboja, no pri stealth prechode zostávajú častokrát slepí a hluchí voči všetkému, čo sa deje pol metra za nimi. Pri ľahších obťažnostiach nepriateľom trvá dlhšiu dobu, kým zareagujú na blížiace sa nebezpečenstvo, čo pôsobí nereálnym dojmom a pri ťažších obťažnostiach si niekedy všimnú hráča aj v momente, kedy by nemuseli.

Výbornú umelú inteligenciu však pridali infikovaným nepriateľom, ktorí pôsobia omnoho reálnejšie a hrôzostrašnejšie, ako v prvej časti. Najviac sa to odzrkadľuje na Stalkeroch, ktorí útočia taktickejšie v skupinách a inteligentne sa vyhýbajú hráčovmu zvuko-radaru.

The Last of Us Part 2 recenzia jesse

V priebehu hry však stretávame aj nové formy nepriateľov, či už živých alebo neživých. Nepriatelia komunikujú rôznymi spôsobmi, majú rôzne úrovne ochrany tela alebo využívajú psov pre lokalizovanie možnej hrozby. Kombinácia všetkých týchto prvkov tak vytvára omnoho dynamickejší a zaujímavejší gameplay, ktorý však vo svojom základe zostáva v priebehu celej hry rovnaký – prejdi celú lokáciu, pozabíjaj všetkých nepriateľov, nazbieraj suroviny a prejdi do ďalšej lokácie, kde na teba čaká to isté.

Pochvalu si však práve v tomto smere určite zaslúži tím level-dizajnérov, ktorí vytvorili unikátne prostredia, ktoré nie len dobre vyzerajú, ale sú aj originálne a častokrát ponúkajú hráčovi nelineárny prechod hrou. Epické set-pieces čerpajú inšpiráciu z predošlej hry štúdia, Uncharted 4: A Thief’s End, a atmosféricky výborne obohacujú úroveň vnorenia do nebezpečného a krutého sveta.

Celkovo sa The Last of Us Part II hrá veľmi dobre a až na pár drobností hre v tomto smere nie je čo vytknúť. Naughty Dog tak stavilo na svoju klasiku, ktorú poznáme ako z prvého dielu, tak aj z predošlých častí série Uncharted a vylepšuje takmer všetky aspekty, aj keď iba minimálne.

The Last of Us Part 2 recenzia seattle

Herecké výkony hodné oscara

Medzi to najlepšie, čo hra ponúka, patria jednoznačne herecké výkony. Ashley Johnson, ktorá stvárnila Ellie si jednoznačne zaslúži cenu za herecký výkon v hre a stavím sa, že si ju aj tento rok na Game Awards odnesie. Teda ak sa vôbec bude Game Awards kvôli celej situácii s istým vírusom konať. Za zmienku však určite stojí aj Troy Baker, ktorý prepožičal svoj hlas a motion capture Joelovi a nemôžeme zabudnúť ani na prekvapivo výbornú Lauru Bailey, ktorá stvárnila novú postavu Abby.

O hudobnú stránku hry sa, tak ako aj v prvom diele, postaral Gustavo Santaolalla a úprimne si neviem predstaviť nikoho iného, kto by dokázal svojimi notami lepšie zachytiť pochmúrnu atmosféru, v ktorej sa celá hra nesie. To najlepšie z audia však nastáva v okamihu, kedy si dám na hlavu headset a započúvam sa do všetkých okolitých zvukov prostredia. Zvukové efekty sú vynikajúce a musím povedať, že nastavujú novú latku pre ostatných vývojárov. Dokonca v tomto smere prekonávajú aj Red Dead Redemption 2, ktoré malo pre mňa doposiaľ tú najrealistickejšiu variantu zvukových efektov zo všetkých hier.

Pre hru akou je The Last of Us je však zvuková stránka veľmi podstatnou zložkou a preto si zaslúži samostatný odsek. Infikovaní totiž zisťujú polohu hráča pomocou echolokačného radaru a je teda potrebné, aby sme presne vedeli identifikovať aké zvuky vychádzajú z akej lokácie a aké zvuky vykonávame pri jednotlivých úkonoch. Bravúrne výkony zvukového tímu sa však postarali o to, aby sa hráč skutočne cítil tak, že sa v danej chvíli naozaj nachádza v uzavretých priestoroch rozpadajúceho sa domu, zatiaľ čo okolo neho prechádzajú nič netušiaci a krvilační infikovaní.

The Last of Us Part 2 recenzia ellie

Atmosféra je hutná od začiatku až po koniec

Ak spojíme všetky predošlé aspekty, ktorými sú gameplay, grafika, animácie a zvukový dizajn, dostávame až neuveriteľne realistickú verziu post-apokalyptickej hry, ktorá pôsobí živo a hrôzostrašne. V niektorých momentoch sa dá atmosféra takmer krájať a určite mi v hlave zostanú momenty, kedy som prehľadával spodné priestory opustenej nemocnice alebo rozpadajúceho sa mrakodrapu.

Hra bravúrne strieda tempo a prirodzene tak nastavuje balans medzi akčnými sekvenciami, strach naháňajúcimi úzkymi koridormi a oddychovými zónami, ktoré dávajú hráčovi priestor na znovu nabratie potrebných síl pre postup v príbehu.

The Last of Us Part 2 recenzia nemocnica

Technické spracovanie na jednotku

Napriek tomu, že ide doslova o vizuálne majstrovské dielo, dokáže hra bežať na PlayStatione 4 Pro bez väčších problémov stabilne na 30 FPS aj na 4K obrazovkách. Menšie prepady v počte snímok za sekundu boli cítiť iba zriedkavo. Vzhľadom na to, že som hru prechádzal v deň vydania, musím povedať, že ma celkom milo prekvapil nízky počet glitchov alebo bugov, ktoré by znepríjemňovali prechod hrou.

Zriedkavo sa zasekla textúra objektov alebo sa spustila zlá animácia, no celkovo sa hra nedá porovnávať s technickým spracovaním titulov, akými sú napríklad Far Cry 5 alebo Assassin’s Creed Origins, ktoré aj po niekoľkých rokoch od vydania presakujú desiatkami glitchov a všemožných bugov či iných problémov.

The Last of Us Part 2 recenzia grafika

Príbeh je veľmi, veľmi… kostrbatý

Teraz však prichádzame k jednoznačne najslabšej stránke celého druhého dielu The Last of Us, ktorú som si nechal úplne na záver a tou je príbeh. Práve preto, že nechcem v recenzii kvôli spoilerom rozoberať bližšie jednotlivé aspekty príbehu, ktorými sa scenáristi, alebo konkrétne režisér celej hry, Niel Druckmann, rozhodol ísť, zrejme v budúcnosti venujem osobitný článok výhradne tejto tematike. Mimo toho však musím poznamenať, že to, čo robilo prvú hru výnimočnou a skvelou, tu už nenájdeme.

Pôvodný The Last of Us bol o spoločnej ceste dvoch odlišných postáv, ktoré sa snažia prežiť v nehostinnom svete a vzájomne si k sebe hľadajú cestu. Hráči sa práve kvôli vynikajúcemu spracovaniu vzťahu otcovskej postavy Joela a mladej, drzej Ellie zamilovali do pôvodnej hry. Samozrejme, dôležitý aspekt tvoril aj dobrý gameplay, nádherná grafika a výborné herecké výkony, no stále zostáva jadro zachované – ide o príbehovú hru, príbeh posúva hráča ďalej a príbeh je tou najdôležitejšou súčasťou pri tomto titule. Bohužiaľ, kvalita príbehu v druhom diele rapídne klesla.

Článok o tom, prečo príbeh v druhej časti The Last of Us nefunguje tak, ako má, nájdeš TU.

The Last of Us Part 2 recenzia abby

Naughty Dog to však posúva o hranicu ďalej a núti hráča pozerať sa na rôzne situácie očami iných postáv. Ellie tak ani z ďaleka nie je jedinou hrateľnou postavou, o čom vývojári otvorene klamali počas vývoja hry. Klamlivé sú taktiež trailery, ktoré v istých momentoch zobrazujú dokonca úplne iné postavy, než tie, ktoré sa vo finálnej hre zobrazujú.

Niektoré hlavné postavy taktiež strácajú svoje čaro a nové postavy pôsobia prázdno. Dokonca tak prázdno, že som počas celého prechodu hrou necítil absolútne nič. Bolo mi jedno, čo sa s nimi stane v ďalšej minúte a chcel som iba vedieť, ako to celé skončí. Zmeny názorov viacerých postáv v poslednej možnej chíľi prichádza vždy v nevhodný čas a záver hry necháva hráča premýšľať nad tým, že dobrodružstvo, ktorým si prešiel, bolo pre nič.

Z hry je taktiež cítiť veľké množstvo pretláčanej politickej agendy, ktorá útočí na hráča z každého smeru aj v momentoch, kedy by nemusela. Práve táto násilná propagácia názorov vývojárov je vec, ktorá by v hre podľa môjho názoru nemala mať až takéto veľké zastúpenie. Hry majú byť cielené pre ich hlavné publikum a mali by v prvom rade riešiť svoj vlastný príbeh.

Až druhoradým aspektom sú dodatočné agendy, ktoré, ak sa pojmú dobrým spôsobom, môžu hru sprevádzať takou formou, aby nenarúšali jej prirodzený prechod. Výborným príkladom je napríklad iná príbehová adventúra, konkrétne Life is Strange, ktorá napriek množstvu politických správ dokázala v prvom rade riešiť svoj vlastný príbeh a väčšina hráčov si jednotlivé politické odkazy počas hrania ani nevšimlo.

The Last of Us Part 2 recenzia ellie

Zameranie príbehu v The Last of Us part II je cielené na morálne rozhodnutia a ich dopady v širokej škále vecí. Výsledok morálneho osvietenia však prichádza v nevhodný okamih a hráč nedostáva v žiadnom bode hry prejaviť svoj vlastný názor. Kvôli tomu pretlačený morálny kompas ukazuje úplne iným smerom, než bol jeho pôvodný zámer a obchádza pointu, ktorú sa snažil vytvoriť.

Verdikt

The Last of Us Part II je fenomenálne konfliktným titulom, ktorý v žiadnom prípade nie je úplným prepadákom, ale ani majstrovským dielom. Skvelé audiovizuálne a technické spracovanie je tak ťahané ku dnu zlým scenárom, ktorý sa nebude páčiť drvivej väčšine fanúšikov pôvodnej hry. Nové nesympatické postavy o to väčšmi ťahajú príbeh dolu vodou a záver zostáva nenaplnený. Konfliktný verdikt tak nastáva aj pre mňa. Hra sa hrá výborne, vyzerá vynikajúco a skutočne ponára hráča do tých najtemnejších vôd ľudskej povahy, zatiaľ čo presakuje brutálnym násilím. Podstatou príbehovej adventúry je však príbeh a ak ten nie je dobrý, všetko ostatné je iba pozlátko naokolo.